Ultimate blog

21. január 2008 - rozhodnutie navštíviť znova Ukrajinu dostáva reálne kontúry. Tentoraz ale nepôjdem len 20m za hranice ako minule (Užhorod), ale vyberiem sa viac do vnútrozemia, do mesta Ľvov.

13:20 - odchod z rodného domu do mesta Rožňava. V 5 písmennom hypermarkete som zakúpil rádio na dynamo, nastúpil do autobusu smer Košice.

16:00 - vystupujem na stanici v Košiciach, prechádzam do blízkej železničnej a kupujem lístok do Čopu na 21.1. a spiatočný na 23.1. Zamieňam aj peniaze an 50 EUR (pre istotu).

Nemám čo robiť, nakoľko mi vlak odchádza až 20:07, idem sa prejsť do mesta, niečo sa najesť, napiť.

19:30 - vlak je pristavený na "dočasnom nástupišti", vchádzam do neho ako jeden z prvých. Samozrejme, nemôžem mať až toľko šťastia, musí sa ku mne pridať jeden ožranko, ktorý celú cestu (naštastie len do blízkej dediny pri KE) melie čosi v zmysle "joj, či mi chujovo, nemal ja tolko pic". Pridáva sa ďalší cestovateľ, ten má s ním viac trpezlivosti a spolu preberajú pijácke zážitky, nejaký hokej a podobné témy. Ja som si pustil novozakúpené rádio, štoplíky som si dal do uší a počúval.

21:30 - postupne na rádiu ubúdajú slovenské stanice a pribúdajú z okolitých štátov. V polovici cesty naladím rádio Melodyia, to mi hrá až po Čiernu nad Tisou.

22:00 - postupne prichádzame do Čiernej nad Tisou. Tu ma železničiar vyháňa z vozňa, vraj je konečná. Tak toto nie, ja ešte idem ďalej. Popresúvajú pár vozňov, odniekiaľ sa vynorí tmavý vozeň s azbukovými záclonkami. Do svojho nelôžkového nastupujem ako jediný, pristupuje sprievodca, opečiatkuje jeden lístok (môj) a pred hranicou vystúpi. Cestou prehodíme pár slov o tom, ako je tento vozeň doriadený a kam idem. Má pravdu, sedadlá v hroznom stave, zrejme bol celý niekoľkokrát "rozložený a zložený".

22:40 - zastavujeme pri nejakých búdkach, postupne pri mne prejdú uniformovaní ujkovia, veľmi sa o mňa nezaujímajú, zbierajú len bordové pasy z prvého vozňa, po maďarsky si vymenia info, že ich je len 6 a zalezú do búdky. Trvá to asi 15 minút, jeden vojde vrátiť pasy, zvyšní nastúpia do auta a odchádzajú. Ideme aj my, ale iným smerom. Vlak ide pomaly, zdá sa mi, že aj dosť dlho.

23:05 - prichádzame do mestečka. Čop. Vojačik posunkami naznačuje, aby som vystúpil. Konám tak, všetkých naokolo slušne pozdravím (nech vidia, že sme na Slovensku dobre vychovaní), vchádzam do haly. Je otvorené jedno okienko, pani colníčke podávam pas, vyrozumiem od nej otázku, či už mám vyplnenú "kartočku". Nemám, jeden papierik mi dáva. A novinka. Konečne nie je papier taký hyperrecyklovaný, ale pekne biely. Vypĺňav všetko, čo viem, okrem čísla pasu (ten má teta), odpovedám na otázky ohľadom cieľa cesty (pravdivo poviem Ľvov, adresu neviem), dôvod (turistika) a zdá sa, že to aj stačí a s pečiatkami v pase a na papieriku ma púšťa ďalej. Zrejme by mala ešte nasledovať kontrola batožiny na pulte, ale ujo bol zamestnaný telefónom, tak len naznačil smer dvere. Neprotestujem.

23:10 - prechádzam dverami, prijímam ponuku na výmenu EUR na hrivny (kurz je dobrý, ujo nevymýšľa), naopak odmietam "taksi". A s hrivnami hurá k okienku, kúpiť lístok na vlak. Tete dávam do okienka pas a hovorím, že chcem biľet do Ľvova na vlak číslo 14. Ach ja idiot, veď nie vlak, ale poezd. Tete sa hneď vyjasní, na slovo "Charkovsky?" odpovedám kladne, zaplatím 38.60 UAH a dostávam lístok. Pas nie je potrebný.

23:20 - Vlak odchádza 02:20 (tu je už ale 00:20), mám dve hodiny na návštevu mesta. Idem na námestie. Veľká stanica prímestských vlakov, niekoľko herní, malé potraviny a ešte pár obchodíkov. Nič extra. Ale na to, že je pol jednej v noci, v utorok, tak ide hlúčik veeeľmi pekných dievčat. Ako všade na Ukrajine. Keď som videl 10 škaredých, tak to už je veľa.

01:10 - som na stanici. Nič viac sa totiž v meste nedá pozrieť. Aspoň nie v noci. Vlak majú pristaviť o 01:48, ide z Užhorodu. Čakám na stanici, stojím, čupím.

01:45 - Uvaha. Hurá môj vlak. Vagón 5. Našiel som. Lístok podávam sprievodkyni, hovorí mi "misto piať". Hľadám miesto 5. No hurá, horná posteľ. Ale aj samého ma prekvapuje, ako rýchlo a profícky nachádzam poistku, ktorou sa spúšťa posteľ. Vyliezam hore a kým vlak odíde, ja už spím.

Dokončenie nabudúce. Fotky tu.